Ide o plastikové modelárske stavebnice, ktoré vyžadujú montáž a farbenie. Balenie neobsahuje farby ani lepidlá, pokiaľ nie je uvedené inak.
Medzi mnohými faktormi, ktoré určujú priebeh bitiek, je jeden, ktorý nie je na prvý pohľad zrejmý, ale je kľúčový: zásobovanie potravinami v bojových podmienkach.
Kvalitné teplé jedlo pre vojaka má veľký význam a niekedy ovplyvňuje bojaschopnosť jednotiek viac než moderné zbrane či vybavenie.
S prihliadnutím na túto skutočnosť venoval Wehrmacht počas vojny výžive vojakov značnú pozornosť.
V bojových podmienkach alebo počas presunov sa používali poľné kuchyne na kolesách rôznych typov: veľké kuchyne pre 125 až 225 osôb a menšie kuchyne pre 60 až 125 vojakov.
Tieto kuchyne sa prepravovali buď na prívesoch ťahaných vozidlami, alebo konskými povozmi. Často boli tiež inštalované priamo na korbách rôznych nákladných áut.
Tieto kuchyne, vojakmi vtipne nazývané ‘Gulaschkanone’ (gulášové delo), umožňovali prípravu rôznych pokrmov.
Veľký kotol, ktorý mal izolačnú vrstvu (zvyčajne z glycerínu), sa používal na hlavné jedlá a neskoršie verzie kuchýň zahŕňali aj samostatný kotol na vyprážanie.
Jedlo sa distribuovalo buď priamo do ešusov vojakov, alebo do veľkých termosiek na prepravu k jednotkám umiestneným ďalej od kuchyne.
Hlavná časť dennej dávky sa zvyčajne podávala na obed, ktorý mohol zahŕňať napríklad mäsovú polievku, porciu zemiakov so štedrou dávkou mäsa a zeleninu.
Bežnou praxou bolo aj rekvírovanie potravín od miestneho obyvateľstva, aby sa vojakom vylepšil jedálny lístok nad rámec stanovených noriem.
Medzi mnohými faktormi, ktoré určujú priebeh bitiek, je jeden, ktorý nie je na prvý pohľad zrejmý, ale je kľúčový: zásobovanie potravinami v bojových podmienkach.
Kvalitné teplé jedlo pre vojaka má veľký význam a niekedy ovplyvňuje bojaschopnosť jednotiek viac než moderné zbrane či vybavenie.
S prihliadnutím na túto skutočnosť venoval Wehrmacht počas vojny výžive vojakov značnú pozornosť.
V bojových podmienkach alebo počas presunov sa používali poľné kuchyne na kolesách rôznych typov: veľké kuchyne pre 125 až 225 osôb a menšie kuchyne pre 60 až 125 vojakov.
Tieto kuchyne sa prepravovali buď na prívesoch ťahaných vozidlami, alebo konskými povozmi. Často boli tiež inštalované priamo na korbách rôznych nákladných áut.
Tieto kuchyne, vojakmi vtipne nazývané ‘Gulaschkanone’ (gulášové delo), umožňovali prípravu rôznych pokrmov.
Veľký kotol, ktorý mal izolačnú vrstvu (zvyčajne z glycerínu), sa používal na hlavné jedlá a neskoršie verzie kuchýň zahŕňali aj samostatný kotol na vyprážanie.
Jedlo sa distribuovalo buď priamo do ešusov vojakov, alebo do veľkých termosiek na prepravu k jednotkám umiestneným ďalej od kuchyne.
Hlavná časť dennej dávky sa zvyčajne podávala na obed, ktorý mohol zahŕňať napríklad mäsovú polievku, porciu zemiakov so štedrou dávkou mäsa a zeleninu.
Bežnou praxou bolo aj rekvírovanie potravín od miestneho obyvateľstva, aby sa vojakom vylepšil jedálny lístok nad rámec stanovených noriem.
